Slovensko-Širokorozchodná je životným záujmom Slovenska


pozn. Dostala sa nam do posty tato zaujimava analyza. Nakolko sa to tyka buducnosti Slovenska, dovolili sme si dokument zverejnit  vo verzii ktora momentalne”bezi” na internete.
Peter Staněk: Počet krajín eurozóny sa zníži, Slovensko zostane
Predseda vedeckej rady Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, profesor Peter Staněk.
Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla projekt širokorozchodnej železnice, až vznikol dojem, že jej negatívne stanovisko bolo motivované politicky, keďže za projektom stálo Rusko a s tamojšou vládou o ňom rokoval Robert Fico. Dnes sa o širokorozchodnú uchádzajú všetky okolité krajiny. Presvedčí súčasnú vládu audit rakúskej firmy, ktorý hovorí o výhodnosti širokorozchodnej trate pre celú EÚ a osobitne pre krajiny, ktorými bude prechádzať?  Zrejme je to pre nás už bezpredmetné. 
Prečo?
Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, že do konca novembra počká na stanovisko slovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale črtá sa pre nás horšia situácia. Asi poznáte Podunajskú stratégiu, ktorá má byť hlavným projektom regionálnej spolupráce, ale, bohužiaľ, kohézny fond na vyrovnávanie v ďalšom fiškálnom období nebude. Znamená to, že Európska únia bude v regionálnych rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú stratégiu, aglomeráciu Paríž – Lyon a severné Pobaltie so severným Nemeckom. V Podunajskej stratégii majú jednotlivé krajiny definovať svoje záujmy v rámci rozvoja podunajskej sústavy, ktorá je zameraná na správu vodných zdrojov a lodnú dopravu. Jedným z vitálnych záujmov Slovenska mala byť širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské Pálenisko, kde je lodný prístav s najväčšími portálovými žeriavmi na Dunaji s nosnosťou 500 ton. Ak my širokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán, prenecháme Maďarom, dopravná trasa do Viedne povedie mimo nás. Opäť prídeme o obrovské peniaze, ktoré by sa štátu zišli, a náš prístav môžeme prerobiť na plavecký bazén.  
Zo širokorozchodnej železnice by teda profitovala Budapešť a Viedeň. Čo sa vlastne skrýva za veľkým záujmom susedných krajín o širokorozchodnú?
Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiže Transmodálny transkontinentálny terminál predpokladá, že dovoz čínskeho tovaru do Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400 percent, čo nie je možné zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale len železničným transportným systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt 21. storočia – sústavu rýchlostných železníc, ktoré pokryjú celé ázijské teritórium, pričom osobné vlaky sa budú pohybovať 400-kilometrovou a nákladné 200-kilometrovou rýchlosťou za hodinu. Na túto sústavu bude priamo nadväzovať tranzit cez ruské územie a Ukrajinu do strednej Európy. Jedna línia vedie cez Poľsko, pretože málokto vie, že širokorozchodná sa končí až vo Wroclave. Druhá línia by išla do Českého Bohumína. Naša línia je tretia. Ak si niekto myslí, že po širokorozchodnej pôjde preprava substrátov, rudy a uhlia, veľmi sa mýli. Bude to kontajnerová preprava. A projekt Tri T by mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistické centrum pre dopravu tovaru z Ázie do Európskej únie s tým, že by malo ísť o kombináciu najväčšieho leteckého prístavu, rýchlostných železníc a lodnej dopravy. Tento terminál by mal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ, pričom by v horizonte tridsiatich rokov mohla vzniknúť v trojuholníku Viedeň – Bratislava – Brno mestská aglomerácia s počtom až 8 miliónov obyvateľov. 
Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru na náš kontinent stúpne o 400 percent. Prečo až takýto prudký vzostup?
Pretože Číňania potrebujú udržať zamestnanosť a musia vyvážať svoj tovar. A keďže Američania neplatia, budú exportovať do Európskej únie, a tá bude Číňanom poskytovať ekologické technológie, aby Čína nedevastovala svoje životné prostredie. O spomenutom projekte širokorozchodnej železnice sa už dávnejšie skončili rokovania medzi Nemeckom, Ruskom a Čínou. Projektu dala zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa k tomu nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, že túto šancu zabijeme, že Maďarsko si zabezpečí svoju profitabilitu a Orbán bude ukazovať voličom, akú geniálnu ekonomickú stratégiu zvolil.  
Myslíte si, že podobne môžeme pochovať aj diaľnice?
Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného ministra a vlády. Zatiaľ viem len jedno – vajatáme. Iný výraz na to nemám. Bohužiaľ, presmerovanie 400 miliónov eur z iných projektov na diaľnice, ako si to predstavuje pán Figeľ, je nereálne. Čudujem sa, že môže niečo také hovoriť, keďže bol eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmus presmerovania finančných prostriedkov v Európskej únii.