Sionisticke masakre..Nezabudnutelne, Neospravedlnitelne


Eslam al-Rihani, preklad robsaleh
V celej historii, starnuci Arabsko – Izraelsky konflikt nie je povazovany len za najdlhsi kvoli prevysovaniu doby trvania sesdesiatich rokov, ale aj preto, lebo sa dotyka strategickych, politickych, vojenskych, ekonomickych a kulturnych aspektov zucasnenych krajin. Startujuc od prveho sionistickeho kongresu v Basel, Svajciarsko v roku 1897, zrada a konspiracie zasiahli mierumilovnych ludi, ktory nepatria k vyvolenym a ktory si nestihli oddychnut po prvom dejstve Sykes – Picotovho planu, ktory rozdelil Arabsky svet a skonfiskoval moznost samostatneho sa rozhodnutia tohto naroda vratane jeho bohatstva. Nasledne prichadza slub Britov na vytvorenie domova pre zidov na uzemi Palestiny ako jeden z najbrutalnejsich slubov v celej politickej historii ludstva a ktory bol nasledovany migraciou zidov spolu s ozbrojenymi trenovanymi zlozkami krizom cez Stredozemne more do Palestiny, poskytujuci im tam silu a zbrane, zatial co Palestincanov a ich demonstracie  (ktory mali skor bojovat a branit sa) potlacal.

“Masaker Sionistickej Ideologie”

Pisanie historie masakrov sa nerozlisuje v tom, ze su v nich zahrnute iste specificke fakty ale preto, ze masakry maju svoj znamy zaciatok avsak neznamy koniec; Ti co ziju ci prezili neziju tak ako ostatni. Ich zivot je zmeneny, zasiahnuty nie tak ako by si priali, ale ako ich spomienky neustale vtahuju k tejto tragickej skusenosti. Ak hovorime o Izraelskych okupacnych masakrach, zvycajne to byva vo vztahu k specifickym masakram ako v Deir Yassin, alebo Sabra a Shatila, alebo o urcitych historickych usekoch ci osobach, alebo obcas aj o Izraelskych skupinach ktore maju svoj najvacsi podiel v tychto krvavych udalostiach. Rychly pohlad do historie je dostacujuci na to, aby sme zistili ze  krutosti pokracuju a nie su limitovane specifickym casom, ale su a boli uskutocnene roznymi Izraelskymi teroristickymi organizaciami.

Zabijanie Palestincanov nie je kriminalny cin v ociach Izraelcanov, ale skor podstatna cast socialnej kultury zalozenej na principe okupacie; Akceptovanie moznosti pachania masakrov patri do toho tiez, tak ako vojenska kultura Izraelskej spolocnosti, a to odvtedy odkedy su vodcovia sionistickeho terorizmu voleny ako premieri a su de facto “Najvyssimi vodcami”. Tak ako Najvyssi vodcovia teroristickej skupiny ci skor gangu Arjun, gangu Menachem Begin, lider gangu Stern, gang Yitzhak Shamir, Moshe Dayan a dalsie, ktore sa snazili zaviest “cistotu Izraelskych zbrani.” Termin ktory bol velmi skoro  uznanym ako nespravnym dokonca aj sionistickymi myslitelmi (think-tankers), potom, co bol zverejneny archiv o sionistickych masakrach al-Nakba (katastrofa) a oficialne spravy o masakrach sionistickych gangov ktore neskor tvorili jadro Izraelskej armady, boli odhalene a ich vojny boli preklasifikovane.

Rok 1948 a predtym

Aj ked prevazna vacsina sionistickych masakier zdokumentovanych v modernej historii sa udiala pred vytvorenim okupacnej entity a boli spachane skor medzi rokmi 1947 a 1948, tak predsa len poniektore boli zdokumentovane aj pred touto erou. Pravdepodobne prvou bol vybuch na trhu v meste Haifa 6/3/1937.

Najpravdepodobnejsie je, ze ostatne masakre sa spachali uz pred tymto datumom, ale su tazkosti so zdokumentovanim, nedostatok cisiel a statistiky, ustiacich do nedostatku informacii. Da sa ale s istotou tvrdit, ze odhadovane cislo masakier spachanych ozbrojennymi sionistickymi gangami v obdobi 1937-1948 presahuje  cislo 75 masovych vrazd a ktore si vyziadali viac ako 5000 zivotov Palestincanov a dalsie velke mnozstva zranenych.

Perioda medzi rokmi 1947-1948 bola vrcholom tychto masakrov, ktore  sa v arabskom jazyku nazyvaju “Nakba” (katastrofa, pohroma..pogrom), a Izraelcania ich volaju “vojnou za nezavislost”. Historicke review  tychto krvavych udalosti pocas tychto dvoch rokov ukazuje, ze to skor boli etnicke cistky ako ‘vojna za nezavislost’.

Centrum navratu Palestincanov zdokumentovalo nasledovne udaje; destrukciu 531 Palestinskych obci a vyhnanie obyvatelov z nich z coho  270 obci boli opustene obyvatelmi v dosledku priameho vojenskeho utoku a zo 122 obci boli obyvatelia vyhnany okupacnymi silami. Zdroj zdokumentoval 200 vojnovych zlocinov, 34 masakier voci civilistom alebo vaznom pocas rokov 1947-1948, z coho 17 masakier sa udialo pocas Britskeho mandatu a 17 sa udialo po Britskej evakuacii.

1949 – 1967

Po zalozeni statu okupacnej entity, sionisticky predstavitelia tvrdili, ze masakry ktore sa udiali pocas predoslych rokoch boli uskutocnene disidentskymi vojenskymi diviziami. Da sa s istotou tvrdit, ze masakry ktore sa udiali vo vnutri a vonku Zelenej linie boli indikatorom, ze arabsky svet  bol svedkom zakladania statu teroristov ktory sa v nicom nelisil a nelisi od tychto ozbrojenych band.

Navzdory tymto masovym vrazdam a nasiliu ktore sa v tomto obdobi udiali aj ked v menej pocetnom mnozstve, neboli vsak menej barbarske a vacsina z nich bola zalozena na momente prekvapenia. 19 masakier sa odhaduje na toto obdobie, ktore si vyziadali zivoty viac ako 1 500 Palestincanov  z uzemia Zapadneho brehu Jordanu a pasma Gazy.

Moderna  Era zabijania

Rok 1967, formujuci sa v dve fazy; Prva faza nespocetne masakre spachane za ucelom vyhnat vacsinu Palestincanov a zalozit okupacny zidovsky stat. Druha faza, kedy sa okupacne praktiky dostavaju do medii a kde je “imidz” tejto entity manipulovany (do pozitiva) pred globalnou verejnou mienkou.

Navyse nikdy neurobili prevenciu voci pokracujucim okupacnym agresivnym utokom. V obdobi medzi 1967 a 2000, bolo spachane velke mnozstvo nasilia a vrazd, ktoreho cielom boli prevazne Palestinsky utecenci mimo uzemia okupovanej Palestiny ale aj vo vnutri Palestinskych hranic, kde  sa odstartovala prva intifada v roku 1987.

Tieto  masakry si vyziadali velke mnozstvo martyrov prevazne z Arabskych radov, za pouzitia modernych zbrani. Masakrom v Palestinskom tabore Sabra a Shatila (1982) (pozn. na uzemi Libanonu ktory bol v ohni obcianskej vojny – Sabra a Shatila cast v Bejrute. Libanon bol vtedy okupovany Izraelskymi vojakmi ktorych pozvala do krajiny vlada krestanskeho-maronitskeho prezidenta Bashira Gemayela), Al-Aqsa masaker (1990) a mesita Ibrahimi (1994). Rozsiahly material o tychto masakroch v mediach bol klucovym elementom na vyvinutie tlaku voci predstavitelom okupacnych jednotiek a ktory pomohol v tejto veci vytvorit vysetrovaciu komisiu.

Do roku 2000, sionisticky vrazdiaci stroj zabil viac ako 2110 Arabskych obcanov, zabitych Izraelskym rezimom bombardovanim, ostrelovanim v Palestine, Libanone a Tunisku. Nesmieme zabudnut na vojnu v july 2006  voci Libanonu ktora si vyziadala smrt 1400 Libanoncanov, vojny voci pasmu Gazy v rokoch 2006, 2008 (Hot Winter-horuca zima) and 2009 (Cast Lead- liatie olova).

Tato kriminalna doktrina na ktorej je sionisticka okupacna entita zalozena, nerespektuje  prava druhych na zivot a nevaha urobit cokolvek aby uspokojila jej barbarskost. Je to entita ktora pacha masakre individualne ale aj kolektivne, ktore sa dnes nelisia od tych ktore boli pachane v rokoch 1948, zatial co jej vodcovia su vrelo vitany vo vacsine hlavnych miest po celom svete a dokonca poniektory obdrzali aj Nobelovu cenu za mier (pozn. Simon Perez).

Obete sionistickej okupacie su takto zavrazdene niekolko krat; su zabite v momente martyrstva a dalsi raz su zabite preto, ze slobodne hlasy nemozu vyriect pravdu aby obvinili vrahov. Je cas pre medzinarodnu komunitu vyvodit dosledky a vystavit ucet za porusovanie prava. Mal by sa zastavit tento princip dvojiteho standartu pri rieseni takychto problemov a prestat nadrzat vrahom namiesto pomoct obetiam.

zdroj: http://counterpsyops.com/2011/12/02/zionist-massacres-never-to-forget-never-to-forgive/#more-3159

zaujimavy link dokumentujuci osudy miest a dedin v Palestine:  http://www.palestineremembered.com/